Minule sa mi dostalo úlohyspísať návrh na nejakú tú zmenu údajovzapísaných v obchodnom registri. Keďže žijeme v 21.storočí a rukou mi to písanie už tak nejde (niežebyniekedy išlo :), tak som sa rozhodol vyplniť tlačivo ponúkanépriamo na web stránkach obchodného registra.
Moje zdesenie vyvolal ponúknutýformát dokumentu. Išlo o *.doc súbor odjakživa spätýs editorom Word od … no veď vy viete koho. Nejde ani o to, že by somtento formát nejako extra nemusel, i keď jeho výmyselníkdodnes odmieta zverejniť jeho kód, ale skôr o to, žemôj počítač nie je vybavený softvérom,ktorý by si mohol s daným formátom poradiť.Resp. by aj mohol, ale nie v prípade, keď sú v danomformulári použité makrá. To už zvládnelen Word, nakoľko nikto okrem jeho tvorcov nepozná štruktúrua samotné fungovanie formátu .doc a tiež asi aj preto,že daný formulár v ňom bol tvorený. Nakoľkonecítim potrebu sponzorovaťMicrosoft sumou zhruba 15 tisíc kvôli vyplneniu jednéhoformuláru, zozbieral som všetky sily, a nakoniec sa mipodarilo rôznymi okultnými technikami donútiť openoffice(jeho cena je o rovnakých 15 tisíc nižšia) tentoformulár prežuť a vypľuť z tlačiarne vyplnený tak, ako somchcel.
Z toho všetkého vyvstávalen jedna otázka. Prečo si autor elektronickéhoformuláru vybral proprietárny uzatvorený formát,ktorého použitie implikuje vlastníctvo určitéhoa vôbec nie lacného softvéru? Nebolo byjednoduchšie použiť formát textový, prípadnetaký, ktorý je možné vyplniť bez potrebynákupu príslušného nástroja?
BOLO. A prečo tomu tak nie je? Tonevedno, len ma to štve, pretože miesto toho, aby sa vecizjednodušovali tak sa komplikujú. A to sa nezaoberámtým, prečo to tak je...
